EN: Our first dive in Alcala, Tenerife with Riaansscuba. Ocean couldn't be more grateful to us. We had perfect conditions, visibility was great and we were stoned by the richness of the marine life.
EN: It’s foggy Saturday morning – after many non flyable weekends finally good weather forecast, so we are heading to Ben Bulben, county Sligo’s unique table mountain. Once you see that beauty from the top you never get enough.
EN: The morning sky is looking promissingly but the weather forecast is less positive - the rain and wind will be coming soon from the Atlantic so we better hurry up.
EN: Despite not great weather forecast we are heading to Ben Bulben to its NW ridge. The wind is very weak today but there are some thermal bubbles coming from time to time. Lubor gives it a shot and after some scratching he manages to get above the ridge.
Abbey Hill, na ktorom má vietor silu až 45km/hod opúšťame a smerujeme k Fanore Beach vyhlásenej surferskej oblasti. O 17:30 je vietor na pláži výrazne slabší, takže pôvodný plán soaring na dune meníme vyrazíme na hrebeň Slieve Elva. Vietor takmer ideálny a lietať sa dá celý hrebeň dokonca aj s preskokom na susedný svah. Mesačná krajina pri západe slnka vyzerá ako z filmu Apollo13.
Po ďalších troch zimných mesiacoch, keď počasie nepraje prichádza takmer jarné počasie v celom Írsku, juh a východ je termický, západ skôr veterný. Vydávame sa spoznávať nové miesta na západe Írska spolu s tandem pilotom Jacekom (Paragliding West). Pôvodný plán lietanie v národnom parku Burren na polceste meníme a smerujeme do Maumturk Mountains, no na pristávačke pod kopcom fúka celkom slušne.
Po niekoľkých upršaných mesiacoch sme konečne mali v Írsku slnečný víkend. Akoby zázrakom na Ben Bulbene, ktorý sa občas dá lietať na speedflying krídle, dnes pohodový 2 m/s. Smer síce nie ideálny, ale takýto deň je tu 5 krát do roka. Rozkladáme sa v polovici hrebeňa, ale Matej najskôr testuje pristávačku. No o 20 minút neskôr to konečne začína fungovať a po pár minútach sme nad hrebeňom. 
Po zdolaní Magnifici Quattro sme sa pôvodne chystali na Cortinské Ferratky, no časovo sme to nejako preorganizovali a tak sme namiesto nich okúsili Ferratku, nám pomerne blízkej, skupiny Sasso Lungo. Ja som ju stihla počas prvých dní s Monikou obísť z každej strany, svalovica ma neminula. Mio ju zase videl z vtáčej perspektívy a tak jemu hrozili skôr presedeniny.
Prvou ferratou sme si celkom naložili - obtiažnosť E (veľmi ťažká). Podľa domácich jedna z najnovších a najkrajších ferrát a súčasne aj jedna z najobtiažnejších - I Magnifici Quattro. Počiatočný rešpekt z nepoznaného postupne vystriedala radosť a po prekonaní najťažších úsekov mal človek (aspoň na chvíľu) pocit, že zdolá všetko a nikdy sa dostatočne nenabaží tohto skalnatého raja.
Paragliding dovolenka v Talianskych Dolomitoch. Štartovalo sa na Col Rodella, všade naozaj spústa kilometrov chtivých pilotov, nejaké to hádzanie záložného padáku (dokonca aj Lubor), ale ináč super počasie a super talianska kuchyňa. Spali sme v luxusných chatkách v kempe Vidor kúsok od mestečka Pozza di Fassa za 50eur na noc pre 4 osoby - bazén v podzemí a sauna naozaj potešil.
2 dni kayakingu na divokej rieke Soča v Slovinsku. Zjazdili (aj hore dnom) sme úsek od Žagy cez Srpenicu I až po Srpenicu II. Ťažší úsek Trnovo (grade: very hard) si snáď dáme nabudúce.